Začnime tým, že je to ťažké. Je ťažké byť malou, malinkou kvapkou v obrovskom oceáne. Presne preto sú deti šikanované. Pretože sú iné ako ostatné deti. Ale komu to vadí? Aj ja mám spolužiačku, ktorú sme s mojimi kamarátkami odcudzovali kvôli tomu, že je iná ako my. Postupom času však prichádzam na to, že to nevadí. Podľa mňa je dobré, že je každý iný, no nie? Ako veľa ľudí vraví, bola by nuda, keby sme boli všetci rovnakí. Nemohli by sme si odovzdávať svoje nápady, talenty...
Svet je ale zlý-nechápe to. Mám šťastie, že v mojej škole nie som tá "malá kvapka v obrovskom oceáne". Veľa ľudí však je a to ma nesmierne mrzí. Chcem vám preto povedať, že by sme nemali robiť zle tým, ktorí sú iní ako vy. Mali by sme to pochopiť. Aj tak by sme to ničím nezmenili. Ak budeme človeka šikanovať a ubližovať mu, aký to má význam? Myslím, že poznáte odpoveď: nejaký.
Dúfam, že som vám pomohla zamyslieť sa nad tým, že byť malou kvapkou vo veľkom oceáne je práveže dobré. Ak ste vy, čo to práve čítate práve tou kvapkou, verím, že s týmto všetkým súhlasíte a vy, čo ňou nie ste, zastavte šikanu a všetko zlé, čo útočí na našu vzájomnú odlišnosť!
Ďakujem za prečítanie článku,
prajem pekný deň.
Najpsičkovia |
Pre mňa si stále len kvapka v oceáne. Šikanu sa nedá zastaviť. Decká sú kruté. A tieto výsmechy ktorými na nichu útočia "nekvapky v oceáne" v nich uchovávajú negatívne pocity o sebe samých. Potom tu máme šlapky, depresie, anorexiu a xy ďalších psychických porúch...pretože decká sú kruté.